Herecké umenie predvádzal v legendárnom Divadle na korze, na doskách
Novej scény a tiež ako člen Činohry Slovenského národného divadla (SND).
Pred filmovou kamerou exceloval už v polovici 60. rokov minulého
storočia v dnes už kultovom filme Kým sa skončí táto noc. Televíznych
divákov zabával ako sluha James Lorda Nortona či ako jeden z dvojice
"babrákov" v sitkome Bud Bindi.
Od narodenia legendárneho herca, komika a dabéra uplynie v stredu 26. októbra 80 rokov.
TASR prináša profil legendárneho herca.
Stanislav (Stano) Dančiak sa narodil 26. októbra 1942 v Bratislave.
Záujem o dramatické umenie prejavil už na základnej škole, ako chlapec
totiž účinkoval v Detskej dramatickej rozhlasovej skupine, ale venoval
sa aj futbalu a hokeju. Zmaturoval na Strednej zdravotníckej škole v
odbore zubný laborant. Herectvo vyštudoval na Vysokej škole múzických
umení (VŠMU) v Bratislave.
Jeho spolužiakmi na VŠMU boli Marián Labuda či Pavol Mikulík, s ktorými
si dobre rozumel nielen na divadelných doskách, ale aj v osobnom živote.
Po absolutóriu účinkoval jednu sezónu v Činohre SND v Bratislave. Počas
dvojročnej základnej vojenskej služby pôsobil vo Vojenskom umeleckom
súbore. Po vojenčine sa vrátil do SND, ale zakrátko podal výpoveď a stál
pri vzniku slávneho bratislavského Divadla na korze, kde zažiaril
napríklad ako Vladimír v kultovej absurdnej dráme Samuela Becketta
Čakanie na Godota.
V Divadle na korze účinkoval od roku 1969 až do jeho zatvorenia v roku
1971. Potom nastúpil do bratislavského Divadla Nová scéna, kde pôsobil
takmer 20 rokov. V roku 1990 sa vrátil na javisko Činohry SND.
Pred filmovú kameru sa postavil už v roku 1960, keď sa objavil vo filme
Na pochode sa vždy nespieva. Menšiu rolu si zahral aj v snímke Námestie
svätej Alžbety (1965). V tom istom roku však stvárnil jednu z hlavným
postáv v dnes už legendárnom filme Petra Solana Kým sa skončí táto noc. V
snímke si zahral po boku svojho dlhoročného kolegu a priateľa Mariána
Labudu.
Medzi ďalšie filmové projekty, ktoré svojím herectvom Stano Dančiak
obohatil patria napríklad Zločin slečny Bacilpýšky (1970), Skrytý prameň
(1973), Sebechlebskí hudci (1975), Noční jazdci (1981), Sojky v hlave
(1983), Montiho čardáš (1989), Súkromné životy (1990), Rivers of Babylon
(1998) alebo Dážď padá na naše duše (2002).
Na televíznej obrazovke zaujal v tituloch ako Jožko Púčik a jeho kariéra
(1983), Lekár umierajúceho času (1983), Alžbetin dvor (1986), Veľká
rošáda (1988), Rozmar starej dámy (1990), Pod vládou ženy aj na svitaní
(1993) či Kráľovská hra (1999).
S Mirom Nogom vytvoril dvojicu v televíznom sitkome Bud Bindi a s
Mariánom Zednikovičom zasa dvojicu v televíznych minigroteskách Lord
Norton a sluha James (2002).
Do pamäte divákov sa zapísal aj ako výrazný dabingový herec. Svoj
charakteristický hlas prepožičal inšpektorovi Derrickovi z rovnomenného
nemeckého seriálu (1974), chlpáčovi Alfovi z planéty Melmak z amerického
seriálu Alf (1986). Nahovoril aj animovaný televízny seriál Zbojník
Jurošík (1991).
Na javisku Činohry SND účinkoval aj potom ako v dôsledku dlhoročnej
choroby strácal a napokon aj stratil zrak. Jedno z posledných
predstavení, v ktorom stvárnil reverenda Oskara bola hra Aj kone sa
strieľajú.
Stano Dančiak si z rúk prezidenta Slovenskej republiky v roku 2003
prevzal štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy. V roku 2011 bol
uvedený do Siene slávy počas galavečera televíznej diváckej ankety
Osobnosť televíznej obrazovky (OTO). Na 35. ročníku Kremnických gagov v
roku 2015 získal Zlatého gunára za celoživotné dielo.
Legendárny herec, komik, dabér a nezabudnuteľný fabulátor zomrel 4. augusta 2018 v Bratislave.